Najkrajšia časť dňa

Obed!
Sedíme si na obede 2 kolegovia a 3 kolegynky. Obed bol výborný, milánska polievka a plnená paprika s knedľami. Vlado po dojedení plného taniera polievky, 5 knedlíkov s omáčkou a 2 guľkami mäsa, zahlási - "Predjedlo máme za sebou, čo bude hlavný chod? Veď som ešte len teraz dostal šmak na obed. Ja som nejaký hladný." Milan prežúvajúc posledné kúsky obeda mu s kľudom angličana odpovie - "Keď ši hladný, napi še vody." :)

Priateľstvo

Venujem ANDREJKE a PEŤOVI - 

mojím stĺpom, o ktoré sa môžem dennodenne opierať ...

"Boh je pôvodcom priateľstva,
to on privádza priateľa k priateľovi." (Platón) 

Priateľ 

Človek, ktorého si vážim, takého aký je.

Človek, ktorý vie o mne všetko a i napriek tomu ma má rád, takú aká som.

Človek, ktorého nechcem nikdy sklamať.

Človek, ktorému bezvýhradne dôverujem.

Človek, ktorému verím a ktorý verí mne.

Človek, ktorý je stále tu, ak ho potrebujem a ja som stále tam, kde ma potrebuje on.

Človek, za ktorého som ochotná ísť aj na kraj sveta. 

Človek, ktorému ochotne podám pomocnú ruku a viem, že to isté urobí kedykoľvek pre mňa.

Človek, o ktorom viem, že je ochotný ísť so mnou aj na koniec sveta. Stačí natankovať plnú nádrž.

Človek, s ktorým zdieľam bežné starosti môjho života a on robí presne to isté.
Človek, o ktorom viem toľko vecí a ktorého akceptujem s jeho chybami, nedostatkami, zlozvykmi, povahou a charakterom, pretože viem, že neexistuje lepšieho človeka pod slnkom ako je on.
Človek, ktorý vypočuje všetky moje trápenia, starosti a problémy a potom so mnou spoločne dudre na celý svet.
Človek, ktorého fyzickú prítomnosť nemusím prežívať každý deň a pritom viem, že naše priateľstvo trvá a každým dňom sa prehlbuje.
Človek, ktorý je mojim balzamom na ubolenú dušu, pomocnou rukou a energiou na všedné dni. Lepší ako duracelky.
Človek, ktorý mi nič nevyčíta, hoci spravím blbosť, za ktorú sa hanbí ako pes.
Človek, ktorý nič nezávidí, pretože vie, že to isté čo dosiahnem ja, zo srdca prajem aj jemu.
Človek, s ktorým sa dokážem smiať až dovtedy, kým ma bolesť bránice a kŕč v lícach neskrotí.
Človek, ktorému sa môžem vyplakať na ramene a nechať na novom tričku fľak od špirály.
Človek, ktorý podporí každý môj bláznivý plán, i keď vraj na disko sme už pristarí.
Človek, ktorý ma dokáže rozosmiať, i keď som nešťastná.
Človek, ktorý má rovnaký pohľad na svet, rovnaké názory, životné hodnoty, i keď odlišný spôsob života.
Človek, s ktorým sa delím o svoje pocity, myšlienky, túžby, až mám niekedy pocit, že žijeme jeden spoločný život v dvoch osobách.
Človek, pred ktorým sa nemusím pretvarovať.
Človek, ktorý má chváli, ale i pokarhá.
Človek, na ktorého sa síce občas nahnevám, ale nikdy to netrvá viac ako päť minút.
Človek, ktorý je ako prežiarujúce slnko môjho života.
Človek, ktorého úsmev ovlaží moje vyprahnuté a unavené telo po ťažkom týždni v práci.
Človek, ktorý je so mnou v mojom utrpení a osamelosti, pretože mobil dvihne aj o tretej nadránom, ak mu zavolám.
Človek, ktorému sa môžem zdôveriť, s tým čo ma ťaží  a moja bolesť sa pomaly stráca a zrazu je mi ľahšie na srdci.
Človek, s ktorým životom kráčam bok po boku, hoci sa na nás valia ťažkosti zo všetkých strán.
Človek, ktorý ma podrží, aby som sa nevzdala, i keď som už na konci so silami.
Človek, ktorý ma neustále motivuje, aby som vytrvalo a neúnavne bojovala s prekážkami života.

Bez nich by som bola ako auto bez kolies. Ja som šofér, oni moje kolesá, ktoré ma dovedú presne tam, kam chcem ísť. A takým istým priateľom sa snažím byť aj ja pre nich.

Buď svojmu priateľovi pevným štítom, nedobytným hradom a chrámom nádeje. 

Ak budeš jedného dňa v problémoch ty, 

budeš sa potom mať kde ukryť. (neznámy autor)

Pocity

Otvorím ráno okno,
snehu zase po kolená,
nehnevaj sa na mňa nebo,
ale ja chcem, nech sa už zelená!
Biela perina všetko prikrýva,
zlatý dážď mi len vo váze rozkvitá.
Každý ma chápe,
ale čo z toho mám,
ja chcem jarné kvietky pochabé,
za to i milión dám.

Volám slnko,
volám teplo,
volám lúče štedré,
prebúdzam narcisy nesmelé,
snežienky a tulipány,
otvorte stromy svoje púčiky,
nič nenahradí ten pocit jari.

Jar, prídi už,
tak ako ženu muž,
vábi k sebe svojim pohľadom,
a ona roztápa sa pod bozkami,
lietajú ako čajky nad morom,
túžbou opojení a nehou dáva sa mi.

Robím si už plány,
bike zahrieva svoje kolesá,
je potrebné vyvetrať hlavy
a rozpáliť svaly, ó nebesá.

Nikto mi neverí, že to dokážem,
ale ja im všetkým ešte ukážem,
jar a leto sú stvorené na premenu,
a moje telo už potrebuje zmenu.

Namiesto langoša a rezníka,
kuká na mňa jogurt z kelímka.
Jablko sa tvári ako slanina,
trikrát prerastaná a nie iná.

Preto, prosím, jar už príď,
nenechaj sa núkať,
perinbabu uspite a ty zima odíď,
nech už bundy odhodíme a tesné tričká môžme na seba súkať.

Veď žijeme len raz,
práve tu a práve teraz!