Pocity

Otvorím ráno okno,
snehu zase po kolená,
nehnevaj sa na mňa nebo,
ale ja chcem, nech sa už zelená!
Biela perina všetko prikrýva,
zlatý dážď mi len vo váze rozkvitá.
Každý ma chápe,
ale čo z toho mám,
ja chcem jarné kvietky pochabé,
za to i milión dám.

Volám slnko,
volám teplo,
volám lúče štedré,
prebúdzam narcisy nesmelé,
snežienky a tulipány,
otvorte stromy svoje púčiky,
nič nenahradí ten pocit jari.

Jar, prídi už,
tak ako ženu muž,
vábi k sebe svojim pohľadom,
a ona roztápa sa pod bozkami,
lietajú ako čajky nad morom,
túžbou opojení a nehou dáva sa mi.

Robím si už plány,
bike zahrieva svoje kolesá,
je potrebné vyvetrať hlavy
a rozpáliť svaly, ó nebesá.

Nikto mi neverí, že to dokážem,
ale ja im všetkým ešte ukážem,
jar a leto sú stvorené na premenu,
a moje telo už potrebuje zmenu.

Namiesto langoša a rezníka,
kuká na mňa jogurt z kelímka.
Jablko sa tvári ako slanina,
trikrát prerastaná a nie iná.

Preto, prosím, jar už príď,
nenechaj sa núkať,
perinbabu uspite a ty zima odíď,
nech už bundy odhodíme a tesné tričká môžme na seba súkať.

Veď žijeme len raz,
práve tu a práve teraz!