Priateľstvo

Venujem ANDREJKE a PEŤOVI - 

mojím stĺpom, o ktoré sa môžem dennodenne opierať ...

"Boh je pôvodcom priateľstva,
to on privádza priateľa k priateľovi." (Platón) 

Priateľ 

Človek, ktorého si vážim, takého aký je.

Človek, ktorý vie o mne všetko a i napriek tomu ma má rád, takú aká som.

Človek, ktorého nechcem nikdy sklamať.

Človek, ktorému bezvýhradne dôverujem.

Človek, ktorému verím a ktorý verí mne.

Človek, ktorý je stále tu, ak ho potrebujem a ja som stále tam, kde ma potrebuje on.

Človek, za ktorého som ochotná ísť aj na kraj sveta. 

Človek, ktorému ochotne podám pomocnú ruku a viem, že to isté urobí kedykoľvek pre mňa.

Človek, o ktorom viem, že je ochotný ísť so mnou aj na koniec sveta. Stačí natankovať plnú nádrž.

Človek, s ktorým zdieľam bežné starosti môjho života a on robí presne to isté.
Človek, o ktorom viem toľko vecí a ktorého akceptujem s jeho chybami, nedostatkami, zlozvykmi, povahou a charakterom, pretože viem, že neexistuje lepšieho človeka pod slnkom ako je on.
Človek, ktorý vypočuje všetky moje trápenia, starosti a problémy a potom so mnou spoločne dudre na celý svet.
Človek, ktorého fyzickú prítomnosť nemusím prežívať každý deň a pritom viem, že naše priateľstvo trvá a každým dňom sa prehlbuje.
Človek, ktorý je mojim balzamom na ubolenú dušu, pomocnou rukou a energiou na všedné dni. Lepší ako duracelky.
Človek, ktorý mi nič nevyčíta, hoci spravím blbosť, za ktorú sa hanbí ako pes.
Človek, ktorý nič nezávidí, pretože vie, že to isté čo dosiahnem ja, zo srdca prajem aj jemu.
Človek, s ktorým sa dokážem smiať až dovtedy, kým ma bolesť bránice a kŕč v lícach neskrotí.
Človek, ktorému sa môžem vyplakať na ramene a nechať na novom tričku fľak od špirály.
Človek, ktorý podporí každý môj bláznivý plán, i keď vraj na disko sme už pristarí.
Človek, ktorý ma dokáže rozosmiať, i keď som nešťastná.
Človek, ktorý má rovnaký pohľad na svet, rovnaké názory, životné hodnoty, i keď odlišný spôsob života.
Človek, s ktorým sa delím o svoje pocity, myšlienky, túžby, až mám niekedy pocit, že žijeme jeden spoločný život v dvoch osobách.
Človek, pred ktorým sa nemusím pretvarovať.
Človek, ktorý má chváli, ale i pokarhá.
Človek, na ktorého sa síce občas nahnevám, ale nikdy to netrvá viac ako päť minút.
Človek, ktorý je ako prežiarujúce slnko môjho života.
Človek, ktorého úsmev ovlaží moje vyprahnuté a unavené telo po ťažkom týždni v práci.
Človek, ktorý je so mnou v mojom utrpení a osamelosti, pretože mobil dvihne aj o tretej nadránom, ak mu zavolám.
Človek, ktorému sa môžem zdôveriť, s tým čo ma ťaží  a moja bolesť sa pomaly stráca a zrazu je mi ľahšie na srdci.
Človek, s ktorým životom kráčam bok po boku, hoci sa na nás valia ťažkosti zo všetkých strán.
Človek, ktorý ma podrží, aby som sa nevzdala, i keď som už na konci so silami.
Človek, ktorý ma neustále motivuje, aby som vytrvalo a neúnavne bojovala s prekážkami života.

Bez nich by som bola ako auto bez kolies. Ja som šofér, oni moje kolesá, ktoré ma dovedú presne tam, kam chcem ísť. A takým istým priateľom sa snažím byť aj ja pre nich.

Buď svojmu priateľovi pevným štítom, nedobytným hradom a chrámom nádeje. 

Ak budeš jedného dňa v problémoch ty, 

budeš sa potom mať kde ukryť. (neznámy autor)