Filozofické okienko :)

Dnes nebudem písať, čo som jedla, ako dlho som cvičila alebo ako som zhrešila. Skoro každý deň je podobný a keď som si prečítala čo som predchádzajúce dni popísala, normálne ma to začalo nudiť.
Dnes budem filozofická, určite ma v noci počas spánku kopla múza, jedno šťastie, že mi neublížila.
Dnes napíšem, ako to všetko vidím ja, nech je aspoň jeden príspevok totožný s  názvom môjho blogu.
Uvedomila som si, že človek sa celý život naháňa za niečím, o čom si myslí, že mu prinesie šťastie a pocit spokojnosti. Občas je to naopak ... neváži si prítomnosť, pretože myslí len na budúcnosť a tým pádom chce zmeniť minulosť ...
Nevieme žiť v prítomnosti, hovorím to aj o sebe, ja som taká istá, veď som predsa 99% ... každý deň čakám na polhodinovú obedovú prestávku, potom na koniec šichty, po šichte na to, kedy už budem doma, večer na obľúbený Panelák, celý týždeň na piatok, v piatok na každoročnej babskej jazde na nedeľnú prechádzku s deťmi v prírode, v zime na leto, v lete na zimu, na Vianoce, Nový rok a celý svoj život hľadám šťastie.
Šťastie v podobe dobrého pracovného miesta, skvelého manžela, krásnych a šikovných detí, spokojnej rodiny, povýšenia a neviem čoho všetkého.
Ale čo ak je toto len ilúzia? Čo ak je šťastie práve v tom, že sa ráno zobudím. Zobudím sa na zazvonenie budíka, to znamená, že počujem, otvorím oči a vidím, vstanem z postele, viem chodiť, umyjem, oblečiem, učešem a nalíčim sa, som samostatná a sebestačná ....
To ako naložím s novým dňom je vlastne iba v mojich rukách.
Nič nie je iba čiernobiele ... občas výjde aj dúha po búrke.
Poznáte tie prirovnania, či je pohár poloprázdny, či poloplný, prakticky v tom nie je žiaden rozdiel, pointa záleží od nášho uhla pohľadu.
Síce som nič prevratné nenapísala, to iste už každý z nás vie a vlastne ani neviem čo som týmto blogom chcela dnes povedať ... jaaaaaaaaaj, viem, chcela som byť za múdru :)
Ale teraz už vážne, chcela som tým povedať, že NAUČME SA NA CHVÍĽKU ZASTAVIŤ, INAK NÁM UTEČIE VŠETKO, ČO ZA TO STOJÍ :)