Rodičovské

"Ahoj Zuzi, počuj chcem sa opýtať, ideš na rodičko?" pýtam sa sesternice, ktorej dcérka chodí na tú istú školu v okresnom meste ako môj syn.
"Ahoj, áno, idem, chceš ísť s nami?" pýta sa zbytočne, pretože odpoveď už dávno vie.
"Nooooo, ak by som mohla."
"Jasné, ale autom ide Mona, berie aj Lenku a tu nastúpi aj Jarka, ty budeš piata," vymenúva s úsmevom.
"To bude dámska jazda?" začínam si to celé predstavovať. Okrem Lenky poznám všetky baby, Zuza a Mona sú moje sesternice, vždy, keď sme sa stretli, to skončilo hurónskym smiechom so slzami v očiach.
"To bude, tak si priprav plnú peňaženku a manželovi povedz, že nevieš kedy prídeš," hovorí oduševnene, "príď o tretej ku mne."

Všetko dohodnuté, peňaženka síce nevydáva taký stav, akoby som chcela, ale mám kartu a aj PIN ovládam :)
Celý deň pozerám z okna kancelárie, sneží, sneží, sneží, to snáď nemôže byť pravda, toto nie, práve dnes? Hádam sa do toho mesta dostaneme ...
O tretej už klopem na dvere u Zuzky, čakáme a čakáme, Mona volá, že bude meškať, lebo cesty sú zlé.

Nasadáme do auta, tie tri sa už veselo zabávajú na tom, aké sme zasnežené a že Mona nemôže odstrániť ľad zo stieračov.
Prezerám si osadenstvo, všetky sú vyobliekané, vymaľované, vyčesané.
"Ej, baby, ale vyzeráte dobre," zalichotím im.
"Moja zlatá, vieš, musíme byť kočky, k nám chodia aj oteckovia, ale to ty ešte nemôžeš vedieť, tvoj je len prvák", rozhovorí sa Jarka.
"Aj na naše rodičko chodia oteckovia, nevedela som, že to takto funguje", odpoviem a uvažujem čo mám na sebe, modré rifle, nízke čižmy, sivý sveter, vetrovku a šál. Nič moc, taký priemer ...
Celú cestu sme obmieňali témy - Zase sneží, Skrižovaný kamión, Neodhrnuté cesty, Už druhý, ktorý nesvieti, Zase ľad na stieračoch, až v tom Zuza povie, "Počuj Jarka, ten mladý fešný učiteľ čo má teraz deviatakov, ten by mohol mať budúci rok našich. Budú piataci, keby ich dostal on. Musíme to nejako zariadiť, nepôjdeme za riaditeľom?" Ticho prehlušil rehot.
"Potom ešte len uvidíš, ako to vieme roztočiť...." Jarka už nedopovedala. Auto sa celé kolísalo zo strany na stranu a nebolo to z dôvodu zlého stavu vozovky.

Dorazili sme ku škole, nemáme, kde zaparkovať.
"Veď to zapichni tu pred bránku," hovorí Zuza.
"Nemôžem, veď tu je ešte jazdný pruh."
"No a čo, veď v tom snehu pruhy nevidno a meškáme," a už všetky vystupujeme von. Okoloidúci vodiči, poväčšine muži, si nás premeriavajú, jedno šťastie, že blondínka bola z nás iba jedna :)

Rodičovské skončilo, spolu vychádzame zo školy.
"Tak baby, kam ideme", pýta sa taxikárka Mona.

Parkovisko pred zelenou zónou.
Päť žien sa s hrmotom valí k dverám modrého elektra, keď zrazu Mona povie: "Ale nekupujte veľa, mne sa nedá odomknúť kufor na aute, asi primrzol."
Nechápavo pozrieme na ňu: "Toto nemyslíš vážne, veď my ideme nakupovať!"
V modrom elektre sa nám prihovoril sympatický mladý predavač, ktorý si nás všimol ako sme sa každá rozbehli iným smerom, jedna chce nový mixér, druhá kávovar, tretia ručný vysávač a štvrtá obkukáva telky. Samozrejme, nie za účelom nákupu, iba porovnania ceny. TYPICKÉ ŽENSKÉ :)

Až nakoniec Lenka pozorovala toho sexi mladého predavača, a milým hláskom sa opýta: "Kde máte sáčky do vysávača?" Chalan s prestrašeným výrazom pozerá na ňu, potom na nás ostatné a Lenka ešte stihne zaklincovať: "Ja ich nepoznám, my nie sme spolu, som tu sama." Mona jej spoza regála kričí: "Tak si choď sama aj domov."
Ďalší problém nastal, keď sme sa z predajne nevedeli dostať vonku, blúdili sme medzi oddeleniami, až nám ten sexi predavač oznámil: "Mladé panie, von sa dostanete jedine cez pokladňu." 
Dúfam, že títo predavači majú na nás milú spomienku :)

Modro žlto červený supermarket.
Ten istý scenár, každá iným smerom, zoznamy čo treba nakúpiť v rukách, 5 osôb, 2 košíky.
Pri oddelení ovocia a zeleniny sme už robili taký rámus, že sa za nami ľudia otáčali a pozorovali nás.
Jarka nakupovala s mobilom na uchu, všetko pre susedu, Zuza celé kartóny jogurtov, mlieka, balenia vody ...
Vravím Mone - "Drahá, ty ten kufor proste musíš otvoriť, nech sa deje čokoľvek." Ale to sme už zaujali pána v stredných rokoch, ani zámena manželiek s Bučkovcami nedokážu predviesť takúto reality show.
Zuza a Jarka ešte hľadali nejaké veci a bez hanby na pol obchodu kričia: "Vy už choďte rozmrazovať ten zámok na kufri."

No divadlo :)

Kufor sme našťastie otvorili, naložili ho do posledného miesta a naštartovali. Po pár centimetroch začalo vydávať také prapodivné zvuky, akoby sme odtrhli a za sebou ťahali nápravu. Všetko dobre dopadlo, ako sme sa potom dozvedeli, nie je uspôsobené na takéto náklady.

Deň sme ukončili v obchodnom centre, pizza a pohár vínka sa nekonal, pretože počas nášho zbesnelého nakupovania napadlo asi 10 cm nového snehu.
Jarka a Zuza si šli omrknúť nejaké šaty a my tri sme sa len bezcieľne prechádzali, až sme skončili v bielomodrom obchodíku, kde kúpite hádam všetko od ihly až po nábytok. Očumovali sme, čo nám padlo do oka, samozrejme, že sme zase nič nekúpili, ale ako podotkla Lenka - "Aspoň sme sa pokochali pohľadom na mužské osadenstvo".

A potom dovoľte piatim ženám po 30-tke ísť spolu na rodičovské .... :)