Uzatváram sa do seba .... vždy som bola veselé, bezstarostné dievča plné plánov do budúcna, veľa som sa smiala, veľa som komunikovala, nemala som problém s hocikým sa zoznámiť a dostať ho svojou spontánnosťou.
Dnes to už nie som ja ... nie som tá, ktorá si z názorov iných nerobila žiadne ťažkosti, nie som tá, ktorá nedorozumenia riešila obyčajným "prepáč", nie som tá, ktorej v očiach vždy blyšťali ohníky radosti, nie som tá, ktorá si len plánovala budúcnosť po boku človeka z dievčenského magazínu.
Dnes mám všetko, po čom som túžila, mám rodinu - manžela a deti, mám dom a veľkú záhradu, mám auto, navonok mám všetko, o čom som snívala ako -násťročná, ale vo svojom vnútri som iná.
Zmenená!
Zmenili ma ľudia, zmenili ma situácie, zmenili ma okolnosti rôznych životných útrap, zmenili ma vyslovené názory ľudí, ktorých poznám akurát tak z ulice. Tí ľudia ma nepoznajú, ale hodnotia môj život, hodnotia čo som spravila, ako som to spravila, čo som neurobila a mala som, ako som sa zachovala, ako som reagovala, čo som povedala a čo nie.
Neviem, prečo je to tak, že som si postupom času začala pripúšťať takéto slová, veci, gestá, vyjadrenia ...
Neviem, ako voči tomu bojovať.
Neviem, ako byť navonok v pohode, aj keď vnútorne nie som v pohode. Som človek s chybami, tak ako každý jeden z nás, viem, že reagujem príliš výbušne a podráždene, ak sa ma niečo bytostne dotkne. Postupne ochladnem a prehodnotím situáciu a viem, že som tak nemala reagovať a mohla som si radšej zahryznúť do jazyka...
Nemusím ľudí, ktorí sa pchajú iným do .... (zadnej časti tela), tých slizkých podlizovačných chudákov by som najradšej prefackala, aby pochopili, že o tom nie je život. Že život je o tom, čo človek dosiahne vlastným pričinením, vlastnou prácou, vlastným snažením, tým, že ide za svojím cieľom, aj keď mu nikto neverí, že to dosiahne. Takýchto ľudí obdivujem, že zaprú sami seba, stanovia si cieľ a aj napriek prekážkam, kúsok po kúsku, krok za krokom, sa postupne približujú k tomu, čo si vytýčili.
Neznášam svoju prácu, podľa mňa je to zbytočná práca, ktorá pre budúce generácie neznamená vôbec nič. Ak mi niekto povie - oooo, akú máš super robotu - odpoviem, že si to s ním vymením na mesiac a potom sa ho opýtam na názor. Nie všetko čo je navonok vidieť ako cool, je takým aj vo svojej podstate a nie všetko čo je navonok nudné a nepotrebné, je aj v skutočnosti také. Práve týmto sa riadim, nepozerám sa na obal, ale na to čo je vo vnútri ....
Mojím snom je zriadiť poradenské centrum pre rôzne oblasti, kde by ľudia našli pomoc, pochopenie, porozumenie, radu a nový smer svojho života.
Ibaže, na splnenie tohto sna nemám odvahu, financie a čas.
Viem, že mrhám svojím talentom, ale akosi nemám silu svoj postoj zmeniť ... možno by som potrebovala prefackať a povedať - dievča, spamätaj sa a začni robiť to, po čom celý život túžiš ....
Len .... ako to spraviť?
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára